štvrtok 27. júna 2013

Náhodne z júna...

Kde bolo, tam bolo, písalo sa nedávno kdesi celkom pravdivo, aktuálne a vtipne, že keď blogerka nestíha, uverejní buď súťaž, nejaký TAG alebo Random Pictures... A tak, hádajte čo;-). Môj uplynulý mesiac, pár posledných týždňov, premenil sa do tohto fotopríbehu, v ktorom sa:

málo spalo, veľa kávy pilo a videlo veľa filmov na Artfilme...

vyrábala a jedla domáca banánová zmrzka...

oslávilo jedno výročie♥...

podivné zvieratko stretlo sa s iným podivným zvieratkom,

kým u mňa sa stretlo pár nových, krásnych plameniakov♥...

pristúpilo sa k nákupu waterproof maskary...

 pri vode sa trhalo kvítí a po zemi potom zbierali húseničky;)...

 jazyk sa mrazil kávovým Magnumom...

skúšalo sa bambucké maslo, prírodné krémy a grepové voňavé oleje,

ochutnávala lieskovooriešková kávička...

a zatiaľ stále hmlisto plánovala letná dovolenka.

...tieto náhodné posty sú náhodou celkom fajn. ;-)


streda 19. júna 2013

Príbeh jednej parapety alebo všetko je zrazu inak

Tá parapeta už si so mnou zažila. Za jej krátky život prešli sme si spolu rôznymi kozmetickým i dizajnérskymi obdobiami. Od čistého minimalizmu, kedy na svojom chrbte nemusela nosiť jedinú fľaštičku, lebo všetky boli starostlivo poschovávané v šuflíkoch (občas ozdobená iba malým kvetináčom s tmavofialovými kvietkami) cez opatrné, nenápadné kde-tu odloženie niečoho, čo sa hodilo mať zrovna po ruke, až po masívne, gigantické, nadpočetné zhromaždenie všetkého možného. To by jeden interiérový dizajnér neveril, koľko vie toho kozmetický maniak na jednu malú okennú parapetu poukladať. Samozrejme, všetko podľa presného kozmetického algoritmu (ehm) - podľa výšky, farby obalu, frekvencie používania, značky, krásy a inej ne(podstatnej) vlastnosti (dôkaz TU). (...prepáčte, povedal niekto "Blázon!" ?...;-) Áno, to množstvo bolo bláznivé, a hlavne absolútne nevyužité. Až raz...


...až raz sa všetko zmenilo. Ružové, fialové, zlaté, modré aj zelené obaly, tuby, kelímky a fľaštičky šmahom ruky skončili v plastovom vedierku a doteraz nevedia, čo len s nimi bude. Čakajú na nové uloženie. Ale kam? Kam vás, ja úbohá, dám?!


Na vynovenej poličke totiž už nie je miesto, naozaj! Áno, viem, že sa vás tam predtým zmestili kvantá (dobrej kozmetiky sa predsa všade veľa zmestí), ale naozaj ma neobmäkčí, keď na mňa bude tá kačička z vedierka tak smutne pozerať. (Neboj, malá, stretneme sa vo vani. Ale pšššt...)

A ako to celé začalo?


Nenápadne. Stačilo od nejlepší přítelkyně dostať ľahučký a svieži dulový krémik, ten najvoňavejší krém na svete (vonia ako citrónové sušienky) a rozšafný kozmetický kolotoč sa rozbehol. Akosi mimovoľne, sám, akoby som ho ani nevedela zastaviť, ovplyvniť, ukočírovať. Ale poviem vám tajomstvo: ja som ho zastaviť ani nechcela;-). K drobcovi som onedlho prikúpila úžasné bylinkové pleťové tonikum, aby sa u nás malý krémik necítil tak sám, a u Dr. Hauschku boli takí milí a predvídaví (asi cítili, že si chcem založiť Hauško-rodinu:-), že mi k objednávke pribalili ešte vrecúško čistiacej masky s výťažkami zo sedmikrásky. A ja sa na ňu už tak teším! A zároveň si ju šetrím ako nejaký poklad:-).


O nové poklady nie je núdza ani v strede parapety:-). Ďalšia nová láska má meno Nobilis Tilia. Prosím, zoznámte sa. Hydrofilný olej na odličovanie, vpredu malá vzorka hydrofilného oleja Fema (vľavo sa priplietol aj starý známy kokosový olej z DM) a vzadu opäť darček k objednávke (aj vás tak dokážu malé darčeky potešiť?) - pleťová emulzia. To sú novoty, to sú objavy, to je paráda! Dostať do rúk veci, ktoré fungujú úplne inak, než ste zvyknutí. Umývať sa olejom, tonikum do pleti vtláčať prstami, pleťové mlieko (emulziu) riediť vodou a dosiahnuť dokonalú konzistenciu...ach, hovorím Bravó!


A hneď za bravó je tu "pánska časť poličky". Že sa vám nezdá ten kvet? No hej, pánsku časť - šedé mydlo od L´Occitane - treba predsa vyvážiť, aby toho pánskeho nebolo moc;-).

Ale nebojte, ešte nekončíme. Hovorila som, koľko toho dokážem na také kúpeľňové okno zmestiť? Tak, čo tu máme ďalej... Ďalší Nobilis? No...veď vám vravím - láska. V pravom kúte parapety sa skamošil šípkový olej s čokoládovou fantáziou, tá so vzorkou konopného oleja, ten s citrusovo voňajúcim sprchovým gélom Verbena od L´Occitane, no a ten - ako inak - s jeho parťákom v rovnako krásnom obale - telovým mliekom.


Ale už sa ma nepýtajte, kde sa v kúpeľni zobrali tieto tri jahody. 
Musela som ich z chladničky ukradnúť, uniesť, ukoristiť, zachrániť pred zjedením. Mám s nimi totiž na dnes večer ešte nejaké jahodové plány kozmetického charakteru;-).

No, a aby ste nepovedali, že je to v našej kúpeľni akési moc seriózne, pozrite, koho som pristihla za lístím...

Nenápadne sa u nás sprchuje už ktovie odkedy a ešte si v tej sprche aj spieva "I should be so mucky". To je ale fičúrska koala...
 Už len čakám, kedy vyskočí až hore na parapetu. Akoby nevedela, že tam už nie je miesto!

;-)

nedeľa 16. júna 2013

Kto ma dnes na výlet ponesie?

Budú to ony. Tenisky striebornou niťou vyšívané a perličkami zdobené, so šnúrkami a podrážkami bielymi ako sneh... (zatiaľ;-). Časom budú kameňmi, obrubníkmi a schodmi okopané, prachom ciest ušmudlané a zájdené, dažďom premočené, slnkom vyšisované, a hlavne všetkými výletmi poriadne unavené. No myslím, že vtedy, po všetkom, čo spolu prežijeme, ich budem mať ešte radšej, než teraz (ak sa to vôbec ešte dá:-). Na náš prvý spoločný výlet sme sa pripravili nanajvýš svedomito, len pozrite:



Pozvali sme si totiž na dnešné dobrodružstvo aj malú spoločnosť. Budeme ju síce musieť celý deň nosiť na krku, aby ich tie malé nôžky neboleli, ale nemohli sme týchto mikro pandrláčikov nechať doma samých. Báli by sa. A aha, ako nadšene do všetkých strán ukazujú a o všetkom si rozprávajú. Všetko je pre nich nové. A s nami toho môžu ešte toľko objaviť!:-).


...a - zdá sa - že dievčatko už aj objavilo. Šikovné je, to je fakt... Aj keď krikľavý rúž od MeMeMe v odtieni Hot Magenta si nejde nevšimnúť:-). No ale, vraj teraz aj ona chce ísť s nami na výlet, pery si ozdobiť jedovatou ružovou, vyskočiť mi na prsteníček (za ňou aj jej psík a ktovie-kto-ešte) a zistiť, čo je také úžasné na tom veľkom svete. Ach, tak poď, ty jedna. Šup!


Ale hovorím ti, keď budem počuť nejaký krik alebo protesty, scénu pred odchodom z cukrárne alebo zapišťanie, že ďalej už ísť nevládzeš, skončíš vo veľkej srdiečkovej taške, v ktorej sa kľúče nosia v ružovej plastovej taštičke a peniaze v srdiečkovej kozmo peňaženke. Môžete sa tam potom nosiť (aj ponosovať) spolu.


...ale to viete, že nič také si pred odchodom z domu žiadny z týchto strieborných drobcov nepripúšťa. Všetci sú ráno odvážni, smelí, odhodlaní a nadšení. Očiská (i náruč) doširoka otvorené. A vraj za celý deň nebudem počuť jediné pípnutie. Ba ani len jediné muknutie.


Nuž, to vyzerá a znie sľubne. Asi sa na ten výlet (rovnako, ako ja:) naozaj tešia.


Tak ja už sa len obujem a môžem vyraziť. Hneď, ako si ešte trošku vyzdobím šnúrky...;-)

Pá!


piatok 7. júna 2013

Nákupný máj alebo sladké hry minulého mesiaca


Zdá sa, že máj bol naozaj mesiacom lásky... lásky k "malým nákupom". ;-)
Tie nákupy boli občas naozaj malé, ale zato milé, občas plánované, inokedy spontánne. 

A niesli sa v znamení:


malých zvieratiek všeho druhu...




doplnkov v teplých, lososovo zlatých odtieňoch a novej, nežnej papierovej krabičky na poklady...



v znamení čerešňových kvetov na taštičke od L´Occitane, krásneho bronzového rozjasňovača a fialkového očného tieňa od Alverde...



v znamení ružových boxov a objavovania prírodných šampónov...


papierových vreckoviek s hladnými korytnačkami, ktoré sa snažia zahryznúť do melónového krému...


prvého stretnutia s kozmetikou Nobilis Tilia, ich šípkovým olejom a čokoládovou fantáziou (♥)...


ale aj v znamení telových, pleťových a vlasových sprejov a prírodných vôní...


ružovo-fialkovej krémovej lícenky od Essence a testovania ich prevratnej;) špirálovej gumičky do vlasov...



v znamení lásky k špeciálnej starostlivosti pleťového tonika od Dr. Hauschka...


v znamení Chanelu.

Taký bol môj máj. Jún sa, dúfam, nedá zahanbiť.;-)


utorok 4. júna 2013

Mám taký sen...

Leto neprichádza, no ja mám chuť snívať. Síce nie na pláži, kde cez prižmúrené viečka vidíte oblohu, ani pri rybníku, kde žaby majú každý deň koncert a tú jednu čajku, čo nad ním (nimi) stále krúži, už dôverne poznáte. Niekedy je ale veľkým prekvapením spoznávať aj sám seba. Keď som dnes u Natálje narazila na TAG Before i die, do pár minút som klikala na weheartit.com a hľadala "to svoje". A našla...


Celý deň si maľovať. Neumývať palety ani štetce, nezatvárať farby viečkom (ako mi vždy s dobrým úmyslom radila mama, no mňa to strašne nebavilo a vyrušovalo pri tvorbe:), poriadne sa zaprplať a nepozerať pri tom na hodinky.

Mať čiernobiele šiši fotky z kabínky je snáď len filmové klišé. Alebo ich naozaj niekto máte? Ak áno, závidím:). Vždy ma zaujímalo, ako by som sa pri takom fotení tvárila... Snáď dostatočne šiši;-).

Raňajky do postele znejú ako tá najromantickejšia vec. Tak prečo si ich dopriavam tak málo? Musím napraviť, mu-sím! Omrvinky v posteli síce nie sú nič moc, ale dať si croissant opierajúc sa o mäkký vankúšik, mmm... to by šlo:-).

Ha ha ha... ;-)))

Nech je ice cream date čokoľvek, chcem to. A chcem ísť na to zmrzlinové rande s niekým, kto sa nebojí dať si milión trilión kopčekov, jesť ich lyžicou, vyskúšať nové príchute a zisťovať, ktorá zmrzlináreň v meste je tá naj:-).

...nájsť a nepustiť...♥

...dostať a nepustiť...♥

Ó áno. Kohútik jarabý zahratý jedným prstom mi (už) nestačí. Chcela by som viac, chcela by som to vedieť, už od detstva. Asi pred rokom sme si prešli časmi, kedy som (v hlave) presúvala našu veľkú bielu knižnicu a nahrádzala ju klavírom...;-) Ale potom ma tuším zastavilo, že nepoznám noty, hmmm...:)) Škoda, snáď raz sa v byte nájde miesto pre malý klavírik a v hlave pre noty a huslové kľúče;-).

Kto by nechcel?! ♥

Široké cesty, auto bez strechy, vietor vo vlasoch, na očiach retrobrýle a v autorádiu vypaľovačky...

Honosné, staré budovy, obrovské, magické knižnice, kampusy, iný školský systém, stovky zaujímavých odborov, pred školou stánok s kávou, ktorú si ani nemám ako odniesť, lebo mám ruky plné múdrych, ťažkých kníh...aaach♥.

Prírodné úkazy ma fascinujú. Stáť jednou nohou pod okrajom mraku, z ktorého prší, a tou druhou byť v suchu. Nájsť koniec (alebo začiatok?) dúhy... Myslieť si, že keď je spln, ktorý pozorujete zo záhrady, pomôže, keď urobíte pár krokov smerom k nemu, "bližšie k mesiacu" a uvidíte ho tak lepšie:). 

Posledná foto už nie je z weheartit, ale z (môjho) reálneho života. O to snáď bude reálnejší aj text na nej:). Stačí sa neprestať tešiť zo snehuliakov, z pletenej čapice s domčekmi alebo z toho, že ste na ceste zbadali kráčať oproti vám nejakú milú a veselú tvár...

:o)

Next previous home
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...